Wolters Kluwer ČR, Praha 2022, 184 stran, 440 Kč

Vedecká publikácia Finanční trh a jeho stabilita reprezentuje ďalšiu z viacerých publikácií JUDr. Michala Janovca, PhD., pôsobiaceho na Katedre finančního práva a národního hospodářství Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Menovaný autor sa dlhodobo cielene akademicky venuje problematike regulácie finančného trhu, jeho subjektov a inštitútu verejnoprávneho dohľadu nad finančným trhom, čo sa odzrkadľuje aj na odbornej kvalite menovanej publikácie. V tejto súvislosti musím ako recenzent, ktorý sa akademicky, publikačne a v praxi venuje tejto problematike, s radosťou privítať ďalší vedecký publikačný prírastok v oblasti práva finančného trhu, ktorej súčasťou sú jednoznačne i stabilizačné prvky finančného trhu a ich ekonomicko-právne mechanizmy.

Podľa vedomosti recenzenta ide v česko-slovenskom priestore po dlhšej dobe o kompaktné dielo zamerané na aspekty regulácie finančného trhu, tentokrát jeho stabilitu a mechanizmy jej zabezpečenia a dosahovania, a to vo viacerých súvisiacich rovinách: licenčnej (udržanie trhovej disciplíny na finančnom trhu) – sanačnej/krízovej/garančnej – a menovopolitickej. Z uvedeného pohľadu predstavuje najaktuálnejšiu a súčasne pomerne výnimočnú publikáciu, pokiaľ ide o jej špecifické zameranie vo finančno-právnom kontexte.

Publikácia je členená fakticky na päť tematicky konzistentných blokov: a) teoretická časť (vymedzenie práva finančného trhu, jeho pramene, definovanie regulácie, samoregulácie a dohľadu – časti 1.1 až 2.1), b) zodpovednosť subjektov finančného trhu (časť 3.1), c) správne konanie pred Českou národní bankou (ČNB) a licenčné postupy voči vybraným (dominantným) subjektom na finančnom trhu (časti 4.1 a 4.2), d) krízová rezolúcia, likvidácia, insolvencia finančných inštitúcií a garančné schémy pre prípad ich zlyhania (časti 4.3 až 4.6), e) kritériá vstupu do eurozóny a zhodnotenie vstupu Českej republiky do eurozóny z pohľadu finančnej stability (časti 5.1 až 5.4). Mimo toho publikácia obsahuje obligatórny abstrakt, úvod a hodnotiaci záver s vlastnými postrehmi autora.

Osobitne je vhodné upozorniť na zaujímavú kapitolu v teoretickej časti publikácie, venovanú soft law európskych orgánov dohľadu (EBA, ESMA a EIOPA), resp. ECB (guidelines, recommendations), kde autor analyzuje ich právnu záväznosť (mieru ne/normativity) v právnom poriadku prostredníctvom analýzy zákonnej a podzákonnej právnej úpravy, do ktorej sa soft law preberá na princípe comply or explain dobrovoľne na základe národnej voľby dohľadového orgánu. Prístup českého zákonodarcu možno v tomto považovať za inšpiratívny aj pre prax zahraničných orgánov dohľadu. Autor sa v uvedenej kapitole opiera aj o názory iných odborníkov, pričom formuluje vlastné závery.

Ďalej zaujme prvé monografické spracovanie druhov zodpovednosti na finančnom trhu, kde sa autor separátne venuje na jednej strane súkromnoprávnej a na druhej strane i verejnoprávnej zodpovednosti dohliadaných subjektov a dohľadového orgánu (ČNB) za výkon verejnej moci, a to aj vo väzbe na judikatúru. Autor pri absencii národnej judikatúry vo väzbe na posudzovanie zodpovednosti dohľadového orgánu poukazuje na relevantnú rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ (konanie C-222/02 vo veci P. Paul a ostatní) a slovenské rozhodnutia súdnych autorít (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn II ÚS 295/2017 z 9. 5. 2017).

Ucelene a zároveň detailne pôsobí spracovanie rezolučného riešenia krízovej situácie finančnej inštitúcie, jej likvidácie a insolvenčného úpadku (konkurz) ako konečného riešenia, kde autor poukazuje na finančno-regulačné aspekty (napr. pôsobnosť ČNB) a príslušnú judikatúru. Při spracovaní krízového manažmentu autor uvádza nevyhnutný kontext národnej regulácie s právom EÚ, ktorý je determinovaný transpozíciou (smernica BRRD), resp. priamou aplikáciou (nariadenie o SRM). V publikácii je na viacerých miestach možné identifikovať autorov subjektívny názor na vybrané problémy, nevynímajúc ani návrhy de lege ferenda. Text je dobre čitateľný, zrozumiteľný, argumenty v jednotlivých častiach presvedčivé. Recenzent je toho názoru, že autor problematiku očividne ovláda a do vybraných častí publikácie vstupuje s názormi skúseného odborníka nielen z teórie, ale aj praxe.

Monografia obsahuje početný citačný aparát – vyše 400 poznámok pod čiarou s odkazmi na použitú literatúru a judikatúru v kombinácii s vysvetľujúcimi poznámkami. Autor pracuje s odbornou literatúrou nielen z odboru finančného práva, ale aj z teórie práva, obchodného práva, ústavného práva a z oblasti ekonomických vied, pričom využíva rôzne pramene od vedeckých monografií, cez štúdie, články až po komentáre k zákonom z oblasti finančného trhu a relevantnú judikatúru, samozrejmosťou sú právne predpisy (národné a európske).

Domnievam sa, že cieľovú skupinu publikácie budú predstavovať okrem odborníkov z oblasti finančno-právnej regulácie a reprezentantov účastníkov finančného trhu aj študenti právnických a príbuzných študijných programov, ktorí ju môžu využívať ako ďalší zo zdrojov k štúdiu práva finančného trhu.

prof. JUDr. Ľubomír Čunderlík, PhD., Katedra finančního práva Právnické fakulty Univerzity Komenského v Bratislavě