Academia, Praha 2020, 304 stran, 340 Kč.

Predkladaná kniha predstavuje curriculum vitae významného českého spisovateľa a advokáta z obdobia „zlatej“ éry advokácie, ktorým Jaroslav Maria nepochybne bol. V širšej právnickej obci je známy aj pod pôvodným priezviskom Jaroslav Mayer, jeho literárnej tvorbe sa venoval i nestor historiografie československej advokácie Stanislav Balík na jednej z konferencií o dejinách advokácie. Obsahovo je kniha rozdelená do 24 kapitol, záver publikácie tvorí dokumentačná príloha.

Jaroslav Maria sa narodil v roku 1870 v Rakovníku do nemeckojazyčnej rodiny advokáta Karla Mayera. Po gymnaziálnych štúdiách navštevoval právnickú fakultu a po jej úspešnom absolvovaní sa zamestnal ako advokátsky koncipient u svojho otca a potom u advokátov dr. Ulricha v Hradci Králové a dr. Lokaya v Karlíne. Jeho manželkou sa stala Zdenka Fikarová, dcéra advokáta z Rychnova nad Kněžnou. Profesne pôsobil aj ako c. a k. súdny adjunkt na krajských súdoch v Litoměřiciach a Českej Lípe, nakoniec sa dal zapísať do zoznamu advokátov so sídlom svojej kancelárie v Křivokláte. Neskôr vykonával advokátsku prax v Beroune, až napokon ako advokát zakotvil v meste Tábor. Jeho osobnými vášňami bola vážna hudba a cestovanie, predovšetkým do Nemecka, Francúzska a Talianska. Práve Apeninský poloostrov sa mu stal blízkym, v svojom životopise sa venuje cestám do Benátok, Ríma, na Sicíliu či do Orvieta.

Z vlastného životopisu Jaroslava Mariu pozorného čitateľa zaujmú aj právno-filozofické state o sexualite či samovraždách. Nemožno si nepovšimnúť v rámci Mariovho záujmu o hudbu aj zanietenosť pre diela Richarda Wagnera, ktorým je značne uchvátený, na piedestál skladateľov však vynáša aj Giuseppe Verdiho. I taký Ludwig van Beethoven je Mariom označený za „Titana z rodu Michelangelovho“. V svojich historicko-právnych úvahách Jaroslav Maria označuje starovekých Rimanov za „pohanov“ v porovnaní napr. s Čínskou ríšou, napriek ich pasovaniu sa za panujúci národ. Za jednu z príčin pádu starovekého Ríma pritom označuje rozkošníctvo ako samoúčelný pôžitok. Venuje sa aj problematike nesmrteľnosti a životu v atómových časticiach, pričom deklaruje vieru v posmrtný život.

Ako spisovateľ s bohatou literárnou činnosťou sa J. Maria zaoberá aj dielami iných spisovateľov, najmä Vítězslava Hálka, Jaroslava Vrchlického či Jana Nerudu, spomína aj spory o pravosť Kráľovodvorského a Zelenohorského rukopisu z posledných dekád XIX. storočia, v ktorých sa angažoval aj T. G. Masaryk. K literárnej činnosti Mariu je potrebné uviesť, že písal odborné články do časopisov Právník a Čas, no do jeho diela patrí cez 40 románov, poviedok, noviel i esejí. Právnický život je obsahom diel Spravedlnost, Panstvo v taláru, Váhy a meč, Peklo, jeho román Werther bol sfilmovaný a známe sú aj divadelné hry Johanna Radimská, Torquato Tasso či Má jest pomsta. V právnickej oblasti preferoval Jaroslav Maria trestné právo, ktoré vnímal ako zaujímavejšie, hlbšie a vážnejšie než iné právne odvetvia. Podľa svojich skúseností z praxe až 90 % sudcov sa pri svojom rozhodovaní riadi len vecnými argumentmi, bez zreteľa na zúčastnené osoby.

Na sklonku života trápila Mariu situá­cia po Mníchovskom diktáte a vzniku druhej republiky. Pre Jaroslava Mariu bol vznik protektorátu Čechy a Morava osudným, svoju životnú púť tak po zatknutí gestapom za údajné schvaľovanie atentátu na R. Heydricha ukončil v roku 1942 v koncentračnom tábore Osvienčim.

Prezentácia vlastného životopisu advokáta a literáta Jaroslava Mariu je dozaista obohatením historiografie českej, resp. s poukazom na pôsobenie Mariu v prvej ČSR, československej advokácie. Práve advokáciu označuje za „útvar starobylý, vyvretý z elementu družnosti a človeku vrodeného pudu samaritánskeho“. Podľa J. Mariu „hájiť aj proti vlastnému presvedčeniu, kaliť pravdu, mlčať, hoci trébars oslobodením pravého zlosyna utrpia najsvätejšie záujmy nevinných obetí činu – je strašná povinnosť advokáta“. Prínos k spoznaniu pôsobenia advokátov na konci XIX. a v prvej polovici XX. storočia tak prezentovaná kniha pre viacerých členov právnickej obce skutočne má.

JUDr. PhDr. RUDOLF MANIK, PhD., MBA, MHA, advokát v Košicích a slovenský právní historik