Exkluzívny rozhovor slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej pre Bulletin slovenskej advokácie a český Bulletin advokácie. Pozn. red.: Advokátní deník jej zveřejňuje v původním slovenském znění.

Súčasná slovenská prezidentka Zuzana Čaputová spolupracovala dlhé roky s občianskym združením Via Iuris, ktoré poskytuje zdarma právne rady ľuďom, ktorí si nemôžu dovoliť advokátske služby. Preto sa o Zuzane Čaputovej hovorilo aj ako o advokátke chudobných. Tento rok na jar opustila svoju advokátsku kanceláriu a presídlila do bratislavského prezidentského paláca. Ako sama hovorí, neprišla sem vládnuť, ale slúžiť. Doterajšia advokátska prax, spolu s právnickým vzdelaním, by jej mala v jej novej roli pomôcť.

Stali ste sa historicky prvou prezidentkou Slovenskej republiky. Ako vnímate ženský element vo vrcholovej politike?

Myslím, že ženy majú na veci trochu iný pohľad a iným spôsobom pristupujú k riešeniu problémov. Vo vrcholovej politike máme prevažne mužov a diverzita je zdravá. Z tohto hľadiska si myslím, že posilnenie ženského prístupu aj v politike je prospešné. Samozrejme, podstatný je reálny obsah a výkon funkcie.

Považujete právnické vzdelanie a advokátsku prax za výhodu, pokiaľ ide o výkon ústavných funkcií?

Každý ústavný činiteľ – prezidenta nevynímajúc – pôsobí v ústavnom a právnom rámci a v právnom štáte platí, že pri výkone svojich právomocí môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Tak ako každý remeselník musí poznať možnosti a limity materiálu, s ktorým pracuje, pre ústavného činiteľa je znalosť právnych rámcov dôležitá bez ohľadu na to, či je právnik alebo nie. V tomto zmysle právnické vzdelanie a advokátska prax poskytujú určitú výhodu. Zároveň, právo je prierezovou kategóriou, týka sa všetkých oblastí spravovania vecí verejných. Nápomocné mi je najmä to, že som sa v minulosti venovala aj analýzam fungovania orgánov verejnej moci, osobitne justičných orgánov, kontrole verejnej moci, zodpovednosti verejných činiteľov a podobne. Uvedené mi je veľmi nápomocné pri mojej terajšej práci. Nechcem, aby sa z môjho rozhodovania pri výkone prezidentskej funkcie táto odbornosť vytratila, najmä pokiaľ ide o rozhodovanie v kľúčových oblastiach, ako napríklad menovacie právomoci v oblasti justície a ústavného súdnictva, či posudzovanie zákonov.

Čo by podľa Vášho názoru mohlo vylepšiť renomé advokátskeho stavu a celého justičného systému v laickej verejnosti?

Zásadné zvýšenie dôveryhodnosti justičného systému je kľúčovou výzvou pre demokraciu na Slovensku. Dôveryhodnosť úzko súvisí s dostupnosťou spravodlivosti pre bežných občanov, a v tomto smere je to výzva nielen pre sudcov, ale aj pre advokátov a ďalšie právnické profesie. Úlohou justičného systému je zabezpečiť prístup k spravodlivosti a poskytovanie služby spravodlivosti. Ak si sudca alebo advokát neváži svojich klientov alebo k nim pristupuje z nadradenej pozície, nemôže očakávať, že sa to nedotkne toho, ako ho ľudia vnímajú. Súčasne je mimoriadne dôležitá zrozumiteľná komunikácia. Advokáti a celkovo predstavitelia právnickej obce nežijú v inom svete ako bežní občania a preto je dôležité, aby vedeli s verejnosťou komunikovať a vysvetľovať aj komplikované témy prístupným jazykom. Aj tým sa prejavuje úcta k ľuďom, ktorí právu síce nerozumejú, ale majú nepochybne skúsenosti a vedomosti z iných oblastí. Naliehavosť témy komunikácie s verejnosťou sa pritom bude ešte zvyšovať v dôsledku digitalizácie a automatizácie, ktoré budú mať nepochybne vplyv na spôsob práce advokátov a očakávania ich klientov. Okrem toho, advokácia plní nezastupiteľnú úlohu v oblasti ochrany základných práv a slobôd a zabezpečovania funkčnosti celého systému výkonu spravodlivosti. Zároveň je snáď najslobodnejším a najnezávislejším z povolaní. Preto by som od reprezentantov advokátskeho stavu očakávala, že nebudú mlčať a ich hlas bude počuť vždy, keď sa objaví nejaká hrubá neprávosť alebo zlyhanie orgánov ochrany práva. Rovnako by sa advokáti mali angažovať v prospech skvalitnenia nominácii na kľúčové justičné posty.

Budú niektoré opatrenia na zvýšenie verejnej dôvery v spravodlivosť a efektívny výkon práva aj súčasťou Vašej agendy?

Samozrejme, je to súčasť jedného z troch základných pilierov mojej agendy ako prezidentky. V tejto oblasti mám k dispozícii viacero nástrojov – od právomoci menovať do funkcií kľúčových predstaviteľov justičných orgánov, cez účasť na legislatívnom procese až po mäkšiu formu vnášania tém do verejného priestoru. Budem iniciovať a podporovať odbornú diskusiu s cieľom identifikovania opatrení – či už na ústavnej alebo zákonnej úrovni – ktoré môžu viesť k zvýšeniu dôvery a vymožiteľnosti práva. V personálnej oblasti je pre mňa mimoriadne dôležité, aby do kľúčových pozícií boli menovaní nespochybniteľné autority s vysokým morálnym a odborným kreditom, teda najlepší kandidáti, a naopak, aby sa tam nedostali takí, ktorí sa odborne alebo charakterovo zdiskreditovali. Legislatívny proces tiež poskytuje dobrý príklad toho, ako prispieť k zvýšeniu dôvery verejnosti v právny štát – napríklad je pomerne bežnou praxou schvaľovanie zákonov, ktorými sa novelizujú zákony, ktoré obsahovo nesúvisia s prijímaným zákonom. Ide pritom o porušovanie pravidiel zakotvených v rokovacom poriadku NR SR a zákone o tvorbe právnych predpisov. Poslanci tým vysielajú verejnosti signál, že sa necítia viazaní vlastnými pravidlami. Voči praxi nedodržiavania legislatívnych pravidiel určite zaujmem jednoznačný postoj.

Aké sú vo všeobecnosti Vaše hlavné priority v rámci výkonu prezidentskej funkcie?

Je to práve oblasť práva a spravodlivosti, potom ochrana životného prostredia a pomoc marginalizovaným skupinám, najmä seniorom.

Ktoré osobnosti politického života považujete za inšpiratívne pre Vašu ďalšiu prácu a kariéru?

Osobnosti, ktoré vždy obhajovali hodnoty slobody a demokracie. Nemôžeme ich nikdy relativizovať. Veľkou inšpiráciou pre mňa je Václav Havel a Mahátmá Gándhí.

Aký je Váš názor na pomerne aktuálnu tému úrovne a kvality právnického vzdelávania na Slovensku?

Úroveň a kvalita právnického vzdelávania nie je vždy uspokojivá, i keď samozrejme, nemôžem paušalizovať.a Príčin je mnoho, pričom v oblasti právnického vzdelávania osobitne platí, že v dôsledku spoločenských zmien a orientácie právnickej obce na „komerčnú“ sféru po roku 1989 došlo k výpadku „strednej“ generácie učiteľov, ktorí by sa dnes približovali dôchodkovému veku. Úrovni právnického vzdelávania dočasne uškodilo aj rozdelenie Československa. Nedokázali sme nahradiť generáciu autorít, ktorí sa naplno venovali akademickému poslaniu, ako boli prof. Peter Blaho, prof. Pavel Holländer alebo prof. Alexandra Krsková. Potešujúce je, že vyrastá silná generácia mladých akademikov, ktorí vzdelávanie právnikov vnímajú ako svoje poslanie. Právnické vzdelanie pritom už nie je tak atraktívne ako to bolo v čase mojich štúdií – o štúdium práva už nie je taký silný záujem. O to viac by mali právnické fakulty dbať na to, aby ich študijné plány boli atraktívne a viedli k výchove eticky a odborne zdatných právnikov. Pokiaľ ide o možnosť prínosu advokátskej komory k zvyšovaniu odbornej a charakterovej úrovne právnikov, túto vidím najmä v dvoch oblastiach. Prvou je predkladanie pozitívnych vzorov zo svojich radov, ktorí môžu byť pre mladých advokátov inšpiráciou. Druhou je vytváranie kvalitného konkurenčného prostredia pre fungovanie trhu právnych služieb, ktorá bude všetkých alebo aspoň významnú časť advokátov motivovať k neustálemu odbornému rastu a zlepšovaniu sa.

Považovali by ste za vhodné, ak by bola pre určité druhy advokátskej agendy (napr. zastupovanie v dovolacom konaní alebo v konaní pred ÚS SR) zavedená povinná špecializácia?

Špecializácia je aktuálna téma, ktorá sa dotýka nielen advokátov, ale aj sudcov a súdov, či prokurátorov. Efektívne poskytovanie spravodlivosti si v dnešnom svete nevyhnutne vyžaduje určitú mieru špecializácie. Dnes sa ťažko nájde advokát, ktorý na rovnako vysokej úrovni dokáže poskytnúť právne poradenstvo súčasne v oblastiach trestného práva, práva životného prostredia, autorského práva a pracovného práva. Potrebu špecializácie preto vnímam – a to aj vo vzťahu k súdom a sudcom – najmä cez právne odvetvia a nie nevyhnutne v procesných kategóriách. Vo všeobecnosti som presvedčená, že akékoľvek zmeny v pravidlách poskytovania právnych služieb majú byť v prvom rade vedené s cieľom zabezpečenia čo najlepšej dostupnosti spravodlivosti a pridanej hodnoty pre užívateľov práva a nie stavovskými záujmami. Núka sa jedna paralela. S boľavým zubom nikto nepôjde za očným lekárom. Z rovnakých dôvodov ako v medicíne je špecializácia potrebná aj v práve.

V súčasnosti je na odbornej úrovni vedená intenzívna diskusia ohľadom rekodifikácie občianskeho práva hmotného, resp. reformy záväzkového práva (zásadná novelizácia OZ a ObZ). Čo od tohto projektu očakávate?

Obsah navrhovanej rekodifikácie bližšie nepoznám, ale myšlienku zjednotenia občianskeho a obchodného záväzkového práva vítam, pretože dualita spôsobuje často zbytočné aplikačné problémy. Myslím si, že rekodifikácia by mala byť využitá nielen ako príležitosť na odstránenie duality, ale na výraznú modernizáciu občianskeho práva a jeho prispôsobenie dnešnej situácii, keď sa podstatná časť hodnôt tvorí v sektore služieb a nehmotných statkov. Náš Občiansky zákonník je stále fixovaný na svet „vecí“ v hmotnom zmysle, čomu zodpovedá aj úzka definícia zmluvných typov. Nová právna úprava by mala byť dostatočne robustná na to, aby bola použiteľná aj o niekoľko desiatok rokov. Nový zákon však sám osebe nezabezpečí lepšiu ochranu práv účastníkov právnych vzťahov. to závisí najmä od prístupu sudcov a od toho, ci budú podliehať právnemu formalizmu alebo budú zákon aplikovať v súlade s jeho zmyslom a účelom.

Mali ste približne dvadsať rokov, keď sa Československá republika rozdelila. Čím sa môže (ak sa v súčasnosti vôbec môže) podľa Vás, česká legislatíva inšpirovať tou slovenskou a naopak?

Česká legislatíva má hlbšiu tradíciu. Vzhľadom na spoločné korene je pre Slovensko aj naďalej pri legislatívnych prácach v mnohých oblastiach zdrojom inšpirácie, a to aj tam, kde sa už vývoj začal rozchádzať, napríklad v oblasti rekodifikácie civilného práva. Inšpiráciou pre Slovensko môže byť aj právna úprava, ktorá v Českej republike zriadila Najvyšší správny súd. Na Slovensku je o tom dlhoročná polemika. V slovenskom kontexte by existencia tohto súdu stála za úvahu aj z dôvodu jednej z kompetencií, ktoré vykonáva český súd, a to výkon disciplinárneho súdnictva. Tento súd vykonáva disciplinárne súdnictvo nielen pre sudcov, ale aj pre prokurátorov. Na Slovensku máme dlhodobý problém v tejto oblasti a uvedené by mohlo byť jedným z efektívnych riešení. Pre Českú republiku by mohol byť inšpiráciou zákon o registri partnerov verejného sektora. Slovensko má čo ponúknuť v oblasti transparentnosti, na ktorú sa kládol pomerne veľký dôraz.

Rada európskych advokátov v súčasnosti zaznamenáva stále silnejšie ataky štátnej moci na základné princípy advokácie, a to predovšetkým útoky na povinnosť advokátskej mlčanlivosti. Budete sa v rámci svojej agendy venovať aj tejto téme –  myslíte si, že je dôležité vysvetľovať, prečo je nutné obhajovať povinnosť zachovávania mlčanlivosti advokátov?

Ide o komplikovanú a komplexnú tému, pri ktorej je potrebne hľadať rovnováhu. Na jednej strane je ochrana záujmov klienta, na druhej strane môže byť prevažujúci verejný záujem na prelomení tajomstva, najmä ak ide o oblasť boja s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a možnú účasť advokátov v takých schémach.

Text: PhDr. Naďa Ondrišová, PhDr. Iva Chaloupková
Foto: Kancelář prezidenta Slovenské republiky, ČTK

 P. S. Česká verze rozhovoru vyšla v tištěném Bulletinu advokacie č. 9/2019 na str. 6 – 8.